História
Ústav slavistiky vznikol k 1. 9. 1995 na základe rozhodnutia vtedajšej Vedeckej rady MU na návrh profesorov Adolfa Erharta a Radoslava Večerka. Zámerom bolo vytvorenie kompaktnej slavistiky, ucelenie slavistických filológií, ktoré boli v priebehu uplynulých desaťročí súčasťou rôznych organizačných celkov FF, a sústredenie vedeckého bádania. V pozadí boli aj otázky celkového image odboru na verejnosti a zachovanie tzv. malých odborov vo väčšom rámci garantovanom predovšetkým rusistikou.
Slovanská filológia v pôvodnom slova zmysle ako celok zahrňujúci lingvistické a literárnovedné disciplíny bola jedným zo zakladajúcich oborov Masarykovej univerzity. V priebehu vývoja sa slavistické disciplíny realizovali v rôznych organizačných rámcoch, napr. v Slovanskom seminári či neskôr od 50. rokov minulého storočia v komplexoch vtedajších katedier, ktoré niesli rôzne názvy a zahrňovali aj iné oblasti než slovanskú filológiu. V dôsledku výlučného postavenia ruského jazyka po roku 1945 sa slavistika v širokom poňatí realizovala v rámci bohemistiky, rusistiky, ale tiež históriografie, literárnej, divadelnej a filmovej vedy ako aj iných organizačných celkov. Minulosť slavistiky na Masarykovej univerzite je skutočne slávna, pretože tu pôsobili o.i. Václav Vondrák (1859-1925), Stanislav Souček (1870-1935), Roman Jakobson (1896-1982), František Trávníček (1888-1961), Frank Wollman (1888-1969), Sergij Vilinskij (1876-1950), Bohuslav Havránek (1893-1978), Josef Kurz (1901-1972), Václav Machek (1894-1965), neskôr napríklad Josef Hrabák (1912-1987), Jiří Krystýnek (1913-1991), Arnošt Lamprecht (1919-1985), Jaroslav Mandát (1924-1986), Jaroslav Burian (1922-1980), Vlasta Vlašínová (1925-1977), Roman Mrázek (1921-1989); na súčasnom Ústave slavistiky stále prednášajú alebo s ním spolupracujú žiaci vyššie uvedených slávnych filológov, sami renomovaní a mezinárodne rešpektovaní lingvisti a literárni vedci Jiří Jiráček (nar. 1924), Radoslav Večerka (nar. 1928), Jarmil Pelikán (nar. 1928), Krystyna Kardyni-Pelikánová (nar. 1930), Danuše Kšicová (nar. 1932), Stanislav Žaža (nar. 1929), Miroslav Mikulášek (nar. 1930), Ivan Dorovský (nar. 1935) a.i.
Slovanská filológia v pôvodnom slova zmysle ako celok zahrňujúci lingvistické a literárnovedné disciplíny bola jedným zo zakladajúcich oborov Masarykovej univerzity. V priebehu vývoja sa slavistické disciplíny realizovali v rôznych organizačných rámcoch, napr. v Slovanskom seminári či neskôr od 50. rokov minulého storočia v komplexoch vtedajších katedier, ktoré niesli rôzne názvy a zahrňovali aj iné oblasti než slovanskú filológiu. V dôsledku výlučného postavenia ruského jazyka po roku 1945 sa slavistika v širokom poňatí realizovala v rámci bohemistiky, rusistiky, ale tiež históriografie, literárnej, divadelnej a filmovej vedy ako aj iných organizačných celkov. Minulosť slavistiky na Masarykovej univerzite je skutočne slávna, pretože tu pôsobili o.i. Václav Vondrák (1859-1925), Stanislav Souček (1870-1935), Roman Jakobson (1896-1982), František Trávníček (1888-1961), Frank Wollman (1888-1969), Sergij Vilinskij (1876-1950), Bohuslav Havránek (1893-1978), Josef Kurz (1901-1972), Václav Machek (1894-1965), neskôr napríklad Josef Hrabák (1912-1987), Jiří Krystýnek (1913-1991), Arnošt Lamprecht (1919-1985), Jaroslav Mandát (1924-1986), Jaroslav Burian (1922-1980), Vlasta Vlašínová (1925-1977), Roman Mrázek (1921-1989); na súčasnom Ústave slavistiky stále prednášajú alebo s ním spolupracujú žiaci vyššie uvedených slávnych filológov, sami renomovaní a mezinárodne rešpektovaní lingvisti a literárni vedci Jiří Jiráček (nar. 1924), Radoslav Večerka (nar. 1928), Jarmil Pelikán (nar. 1928), Krystyna Kardyni-Pelikánová (nar. 1930), Danuše Kšicová (nar. 1932), Stanislav Žaža (nar. 1929), Miroslav Mikulášek (nar. 1930), Ivan Dorovský (nar. 1935) a.i.