Slovensko-maďarské jazykové vzťahy na Slovensku
V rámci bohatej tradície výskumnej a pedagogickej spolupráce Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity a Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, sme mali možnosť 6.3.2013 privítať na brnianskej akademickej pôde jazykovedca PaedDr. Jána Bauka, PhD.
Prednáška nesúca názov „Slovensko-maďarské jazykové vzťahy na Slovensku“ vyvolala záujem nielen u študentov slovakistiky, ale zo zloženia auditória bolo zrejmé, že aj u slavistov z iných odborov. Úvod prednášky pozostával z faktografického exkurzu do života výrazne najpočetnejšie zastúpenej národnostnej menšiny na Slovensku, ktorý nám okrem iného ponúkal štatistický pohľad na jej demografické zastúpenie v rámci obyvateľstva Slovenska či jazykové preferencie jej príslušníkov v súkromnom a úradnom styku. Avšak už po niekoľkých číselných údajoch, sme mali možnosť vypočuť si nie historicko-lingvistické pojednanie na tému slovensko-maďarskej kultúrnej koexistencie, ako by možno niektorí čakali, ale naopak lingvistickú sondu do súčasných a aktuálnych problémov maďarčiny so zreteľom na rozdiely vo forme jej používania na slovenskom a maďarskom území. Prenikanie prvkov väčšinového jazyka, a teda slovenčiny, do menšinovej maďarčiny, hosť prezentoval a dokladoval na v nej prítomných lexikálnych, syntaktických či morfologických javoch, ktoré však v spisovnej forme maďarčiny prítomné nie sú.
PaedDr. Bauko, PhD. platnosť svojich tvrdení originálne a zábavne demonštroval na replikách postáv reprezentujúcich maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku v zábavnom slovenskom sitcome „Susedia“, ktorý poznali i poslucháči, a tak táto názorná ukážka vyvolala viac než pozitívne ohlasy. Zároveň sme mali možnosť zhliadnuť i fotografie „z terénu“, kde sa možnosť dvojjazyčných pomenovaní využíva - názvy ulíc, obcí, ale čo bolo pre študentov mierne zarážajúce i názvy niektorých akademických pracovísk, ako je to u príkladu Fakulty stredoeurópskych štúdií v Nitre. Práve domáca fakulta doktora Bauka je jednou z inštitúcií, ktoré vznikli primárne k zachovaniu a podpore jazykovej identity maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. A práve túto svoju funkciu a previazanosť na maďarskú národnostnú menšinu prejavuje i v svojom dvojjazyčnom názve na svojej sídelnej budove. Dvojjazyčnými názvami sa prednáška dostala i k slovenskej právnej regulácii užívania menšinových jazykov vo verejnom styku.
Celá prednáška však bola vedená v priateľskom duchu, jej autor sa šikovne vyhol vášne vzbudzujúcim politickým témam ako kontroverznému jazykovému zákonu z roku 2009, ktorý bol z maďarskej strany dosť negatívne vnímaný. Počas rozpravy sme boli však oboznámení so snahou pracovníkov Fakulty stredoeurópskych štúdií o realizáciu nových úradných tlačív v maďarskom jazyku, ktoré majú vzniknúť na podporu používania maďarského jazyka na úradoch v Slovenskej republike, kde i u maďarsky hovoriacich občanov doteraz prevládala najmä slovenčina.
V závere prednášky nechýbala ani podnetná diskusia, ktorá sa však presmerovala zo slovensko-maďarskej problematiky na súčasné slovensko-české jazykové vzťahy, ktoré boli slovenskému a českému zastúpeniu v publiku bližšie. Navyše práve 20 rokov po rozdelení bývalého Československa na dva jednotlivé štáty, Českú a Slovenskú republiku, sa táto otázka stáva veľmi diskutovanou nielen na akademickej pôde, ale aj v médiách. V samotnej diskusii bola však najkurióznejšia diametrálna odlišnosť jednotlivých názorov a skúseností obecenstva. Kým niektorí sa s problémami v zmiešanej slovensko-českej konverzácii stretávajú denne, iní rozdielnosť jazykov či strach z budúceho jazykového odcudzenia nevnímajú. Je pochopiteľné, že v súčasnej situácii nie je reálne, aby pre mladého Čecha bola znalosť slovenčiny príťažlivejšia ako znalosť iných svetových jazykov ako angličtiny, ruštiny, nemčiny a podobne. Preto sa mladý Čech venuje slovenskému jazyku len marginálne, pokiaľ sa samozrejme nejedná o študenta slavistiky či podobných príbuzných odborov. Naopak záujem mladších generácií Slovákov o češtinu častokrát súvisí so štúdiom a budúcim uplatnením. České univerzity boli a stále sú pre slovenských študentov čím viac atraktívne a s tým jednoznačne súvisí i nutná, minimálne pasívna, znalosť českého jazyka. Čo potvrdili aj niektorí z prítomných študentov. Hoci komunikačný problém reálne existuje na oboch stranách, na českej strane sa zdá byť problém citeľnejší a viac aktuálny. Preto je dôležité, aby situácia, ktorá sa nám zdá byť momentálne nereálna, a to, že by si Slováci a Česi nerozumeli, sa nestala pre budúce generácie každodennou realitou. Pretože i súčasnosti už žiaľ platí: „V Brne si topánky nekúpiš, v ponuke sú len boty“: ako mal možnosť zaregistrovať i sám doktor Bauko počas svojho trojdenného pobytu v Brne. Preto je dobré, že sa o týchto otázkach diskutuje a hľadajú sa možné riešenia. Jedným z nich je i pomerne nový projekt internetového kurzu slovenčiny pre Čechov na ktorého organizácii sa podieľala i Masarykova univerzita. Na Slovensku, aspoň zatiaľ, majú najväčší podiel na výučbe češtiny médiá. Za danej situácie je pre nás potešujúce, že i na prednáške sme mali možnosť stretnúť študentov, ktorí na slovenské otázky odpovedajú bezproblémovo slovensky a na české rodnou češtinou.
I takáto prednáška, hoc nie je venovaná čisto slovanskej jazykovede, je neoddeliteľnou súčasťou slovanského, a teda najmä slovenského sveta. Preto oceňujeme, že sme pedagóga PaedDr. Jána Bauka, ktorý priamo v slovensko-maďarskom prostredí žije a profesne pôsobí, mohli privítať na našej univerzite a dozvedieť sa mnoho nového, a zároveň sme mali možnosť diskutovať o niečom čo nás obklopuje a s čím sa denne stretávame.
Prednáška nesúca názov „Slovensko-maďarské jazykové vzťahy na Slovensku“ vyvolala záujem nielen u študentov slovakistiky, ale zo zloženia auditória bolo zrejmé, že aj u slavistov z iných odborov. Úvod prednášky pozostával z faktografického exkurzu do života výrazne najpočetnejšie zastúpenej národnostnej menšiny na Slovensku, ktorý nám okrem iného ponúkal štatistický pohľad na jej demografické zastúpenie v rámci obyvateľstva Slovenska či jazykové preferencie jej príslušníkov v súkromnom a úradnom styku. Avšak už po niekoľkých číselných údajoch, sme mali možnosť vypočuť si nie historicko-lingvistické pojednanie na tému slovensko-maďarskej kultúrnej koexistencie, ako by možno niektorí čakali, ale naopak lingvistickú sondu do súčasných a aktuálnych problémov maďarčiny so zreteľom na rozdiely vo forme jej používania na slovenskom a maďarskom území. Prenikanie prvkov väčšinového jazyka, a teda slovenčiny, do menšinovej maďarčiny, hosť prezentoval a dokladoval na v nej prítomných lexikálnych, syntaktických či morfologických javoch, ktoré však v spisovnej forme maďarčiny prítomné nie sú.
PaedDr. Bauko, PhD. platnosť svojich tvrdení originálne a zábavne demonštroval na replikách postáv reprezentujúcich maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku v zábavnom slovenskom sitcome „Susedia“, ktorý poznali i poslucháči, a tak táto názorná ukážka vyvolala viac než pozitívne ohlasy. Zároveň sme mali možnosť zhliadnuť i fotografie „z terénu“, kde sa možnosť dvojjazyčných pomenovaní využíva - názvy ulíc, obcí, ale čo bolo pre študentov mierne zarážajúce i názvy niektorých akademických pracovísk, ako je to u príkladu Fakulty stredoeurópskych štúdií v Nitre. Práve domáca fakulta doktora Bauka je jednou z inštitúcií, ktoré vznikli primárne k zachovaniu a podpore jazykovej identity maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. A práve túto svoju funkciu a previazanosť na maďarskú národnostnú menšinu prejavuje i v svojom dvojjazyčnom názve na svojej sídelnej budove. Dvojjazyčnými názvami sa prednáška dostala i k slovenskej právnej regulácii užívania menšinových jazykov vo verejnom styku.
Celá prednáška však bola vedená v priateľskom duchu, jej autor sa šikovne vyhol vášne vzbudzujúcim politickým témam ako kontroverznému jazykovému zákonu z roku 2009, ktorý bol z maďarskej strany dosť negatívne vnímaný. Počas rozpravy sme boli však oboznámení so snahou pracovníkov Fakulty stredoeurópskych štúdií o realizáciu nových úradných tlačív v maďarskom jazyku, ktoré majú vzniknúť na podporu používania maďarského jazyka na úradoch v Slovenskej republike, kde i u maďarsky hovoriacich občanov doteraz prevládala najmä slovenčina.
V závere prednášky nechýbala ani podnetná diskusia, ktorá sa však presmerovala zo slovensko-maďarskej problematiky na súčasné slovensko-české jazykové vzťahy, ktoré boli slovenskému a českému zastúpeniu v publiku bližšie. Navyše práve 20 rokov po rozdelení bývalého Československa na dva jednotlivé štáty, Českú a Slovenskú republiku, sa táto otázka stáva veľmi diskutovanou nielen na akademickej pôde, ale aj v médiách. V samotnej diskusii bola však najkurióznejšia diametrálna odlišnosť jednotlivých názorov a skúseností obecenstva. Kým niektorí sa s problémami v zmiešanej slovensko-českej konverzácii stretávajú denne, iní rozdielnosť jazykov či strach z budúceho jazykového odcudzenia nevnímajú. Je pochopiteľné, že v súčasnej situácii nie je reálne, aby pre mladého Čecha bola znalosť slovenčiny príťažlivejšia ako znalosť iných svetových jazykov ako angličtiny, ruštiny, nemčiny a podobne. Preto sa mladý Čech venuje slovenskému jazyku len marginálne, pokiaľ sa samozrejme nejedná o študenta slavistiky či podobných príbuzných odborov. Naopak záujem mladších generácií Slovákov o češtinu častokrát súvisí so štúdiom a budúcim uplatnením. České univerzity boli a stále sú pre slovenských študentov čím viac atraktívne a s tým jednoznačne súvisí i nutná, minimálne pasívna, znalosť českého jazyka. Čo potvrdili aj niektorí z prítomných študentov. Hoci komunikačný problém reálne existuje na oboch stranách, na českej strane sa zdá byť problém citeľnejší a viac aktuálny. Preto je dôležité, aby situácia, ktorá sa nám zdá byť momentálne nereálna, a to, že by si Slováci a Česi nerozumeli, sa nestala pre budúce generácie každodennou realitou. Pretože i súčasnosti už žiaľ platí: „V Brne si topánky nekúpiš, v ponuke sú len boty“: ako mal možnosť zaregistrovať i sám doktor Bauko počas svojho trojdenného pobytu v Brne. Preto je dobré, že sa o týchto otázkach diskutuje a hľadajú sa možné riešenia. Jedným z nich je i pomerne nový projekt internetového kurzu slovenčiny pre Čechov na ktorého organizácii sa podieľala i Masarykova univerzita. Na Slovensku, aspoň zatiaľ, majú najväčší podiel na výučbe češtiny médiá. Za danej situácie je pre nás potešujúce, že i na prednáške sme mali možnosť stretnúť študentov, ktorí na slovenské otázky odpovedajú bezproblémovo slovensky a na české rodnou češtinou.
I takáto prednáška, hoc nie je venovaná čisto slovanskej jazykovede, je neoddeliteľnou súčasťou slovanského, a teda najmä slovenského sveta. Preto oceňujeme, že sme pedagóga PaedDr. Jána Bauka, ktorý priamo v slovensko-maďarskom prostredí žije a profesne pôsobí, mohli privítať na našej univerzite a dozvedieť sa mnoho nového, a zároveň sme mali možnosť diskutovať o niečom čo nás obklopuje a s čím sa denne stretávame.
